Teriér Jack Russell
Teriér Jacka Russella je plemeno psa uznané v FCI v skupine nízkonohých teriérov pod číslom 345. Vďaka svojmu atraktívnemu exteriéru a mediálnej podpore dnes patrí medzi tzv. módne plemená.
Mnoho ľudí má problém so správnym pomenovaním tohto plemena. Medzi najčastejšie omyly patria : "Jack Russell teriér" (čo je však popletené s anglickým názvom "Jack Russell Terrier") alebo "Jack Russel teriér".
Laici si ho často mýlia s hladkosrstým foxteriérom, prípadne s "pouličnou zmesou".
Vzhľad
Teriér Jacka Russella je pes obdĺžnikového rámca s pevnou kostrou a dobrým osvalením. Hrudné končatiny sú rovné, panvové končatiny silné a svalnaté, vzhľadom k pleciam vyvátžené, pri pohľade zo zadu rovnobežné. Pohybuje sa priamo, voľne a čulo. Chvost nesie vzpriamene.
Má plochú lebku pozvoľna sa zužujúcu smerom k silným čeľustiam so zreteľným stopom. Nos musí byť čierny. Čierne oči majú bodrý výraz.
Srsť jacka russella sa vyskytuje v troch variantoch: hladká, drsná a hrubá (tzv. broken). Prevažuje biela farba, ktorá môže byť prerušená čiernymi, hnedými a/alebo trieslovými škvrnami.
História
Teriér Jacka Russella má svoj pôvod v krajine známej dlhou poľovníckou tradíciou. Pri honoch na líšku sa niekedy stalo, že sa schovala do nory, odkiaľ ju privysoké duriče nemohli kvôli svojej veľkosti vyduriť. Na tento účel sa využívali teriéry správnej veľkosti, plní odvahy vbehnúť do líščej nory, odkiaľ ju štekaním a dorážaním vyhnali. Tímto teriérom sa hovorilo "working terriers", ktoré sa neskôr stali základom pre väčšinu teriérov pochádzajúcich zo Spojeného kráľovstva - aj jacka russella.
Vznik tohto plemena ako ho poznáme dnes začal v 19. storočí a zásluhu na tom má anglický vidiecky farár John Russell, ktorý mal záujem vyšľachtiť poľovného psa. Okolo roku 1818 si zadovážil od miestneho mliekára suku teriéra, ktorú nazval Trump. Išlo zrejme o suku podobnú foxteriérovi. Jedna zo základných požiadaviek na novovznikajúce plemeno bola biela srsť so žltými znakmi. Dnes už sa nedozvieme, ktoré plemená sa presne podieľali na vzniku jacka russela, literatúra však hovorí o greyhoundovi pre dosiahnutie mäkšej srsti, bíglovi pre úpravu uší a bulldog pre upevnenie odvahy. Keďže Russellovi išlo najmä o pracovne upotrebiteľné psy, nikdy ich nevystavoval ani nezapisoval do plemennej knihy napriek tomu, že bol jedným zo zakladateľov Kanel klubu http://en.wikipedia.org/wiki/Kennel_club. Plemeno oficiálne uznané v Jack Russel terriér bol uznaný medzinárodnou kynologickou federáciou |FCI] dňa 25.10.2000. Oficiálny štandard FCI je pod číslom 345. Až do tej doby sa nedá hovoriť o čistokrvnom chove.
Nároky
Bežná starostlivosť nezaberie veľa času, ale jeho výchova nemusí byť pre začiatočníka jednoduchá. Potrebuje pevnú ruku, dostatok pohybu a primeranú zábavu. Preto treba dostatočne uvážiť, či je to vhodný pes pre Vás. Pri nesprávnom výbere ostanú obe strany deprimované. Zamyslieť by sa mali hlavne starší alebo pohodlní ľudia. Najlepšie je mu u aktívnych ľudí ktorí trávia veľa času pohybom najlepšie vonku. Ešte lepšie je jeho prirodzené prostredie - na vidieku u horárov.
Využitie
Je to poľovný pes, dnes ho už na poľovačkách nevidieť často. Využíva sa ako honič alebo norník. Vďaka medializácii je dnes zväčša chovaný ako spoločník.
